Atrakcie

Plte

Splav Dunajca na tradičných goralských pltiach je jednou z najkrajších atrakcií Pienin. Plte z Goralského dvora ponúkajú pohodlný a bezpečný zážitok pre rodiny, turistov aj skupiny, s trasou vedúcou cez najkrajší úsek prielomu Dunajca pri Červenom Kláštore.

Rafty

Rafting na Dunajci je ideálny zážitok pre rodiny, skupiny aj aktívnych turistov. Rafty z Goralského dvora ponúkajú bezpečný a zábavný splav najkrajším úsekom Pienin, od Červeného Kláštora až po Lesnicu. Skvelá voľba pre tých, ktorí chcú dobrodružstvo v prírode.

Skanzen dobových strojov

ZOO v Goralskom dvore

Haligovské skaly

Červený Kláštor

Červený kláštor je pôvodne gotický kartuziánsky kláštor, ležiaci v malebnom vyústení potoka Lipník do prielomu Dunajca v Pieninskom národnom parku v obci Červený Kláštor v okrese Kežmarok. Červený kláštor, oficiálne Lechnický kláštor, začali budovať pravdepodobne po roku 1320 v katastrálnom území obce Lechnica. Svoje pomenovanie dostal podľa červenej farby striech kláštorných objektov.

Spišská Stará Ves – Múzeum PIENAP – u

Expozícia infocentra približuje krásy Pieninského národného parku a Spišskej Magury. Predstavuje hlavné pieninské biotopy – pôvodný pieninský les, lúky Pienin a tiež Spišskej Magury, rieku Dunajec či jaskyňu Aksamitku. Územie približuje fascinujúca trojrozmerná plastická mapa. Návštevníci tu nájdu zaujímavé informácie o vzniku ochrany prírody v Pieninách, prírode aj o kultúrnych pamiatkach.

Hrad Ľubovňa

Ľubovniansky hrad (v minulosti známy aj pod názvami: castrum Liblou, castrum de Lyblio alebo de Lublow, castrum Lyblyo a arx Lublow) je hrad na severe Slovenska, týčiaci sa nad mestom Stará Ľubovňa. Čiastočne zachovaný a zrekonštruovaný hrad na vápencovom kopci (548 m n. m.), nad cestou a ľavým brehom rieky Popradu, čnejúci sa nad mestom Stará Ľubovňa, dominanta Ľubovnianskej kotliny. Na sever od hradu leží Ľubovnianska vrchovina, z hradu je viditeľný Široký vrch (884,5 m n. m.), mesto Stará Ľubovňa, obec Chmeľnica, ale aj Šibeničná hora, ktorá slúžila v stredoveku na výkon hrdelného práva.

Skanzen v Starej Ľubovni

Ľubovniansky skanzen: je národopisná expozícia v prírode, ktorá predstavuje kultúrne hodnoty etnicky zmiešaného regiónu severovýchodného Spiša a severozápadného Šariša, kde po stáročia vedľa seba žili Slováci, Nemci, Rusíni, Gorali a Židia. Svojím charakterom tak predstavuje jedinečnú rôznorodosť života v tejto oblasti. Spolu tu je 15 domov a gréckokatolícka drevená cerkev z Matysovej z roku 1833, zasvätená sv. Michalovi archanjelovi.

Historický tábor

Jedinečnosťou a lákadlom Starej Ľubovne je stredoveký vojenský tábor v podhradí – obraz vojenského života v 16. storočí. Je ideálnym miestom pre letné tábory, školy v prírode, výlety a pre každého, kto chce prežiť stredovek na vlastnej koži.

Jarabinský prielom

Jarabinský prielom: K turisticky najzaujímavejším lokalitám Ľubovnianskej vrchoviny patrí Jarabinský prielom, nádherné riečno-krasové kaňonovité údolie situované neďaleko obce Jarabina. Prielom, vytvorený činnosťou potoka Malý Lipník, je miestami úzky, miestami široký. V najužšom mieste má šírku necelé 3 metre. Potok preteká úzkou skalnatou cestičkou, na ktorej sa nachádzajú rôzne zaujímavé prírodné výtvory. Môžeme tu vidieť skalnaté korytá obrovskej hĺbky, tzv. bane, o ktorých sa kedysi verilo, že sú bezodné, tiež malé pôvabné korýtka nazývané vaňami.

Litmanovská hora – Zvir

Litmanová hora Zvír: Zvir v Litmanovej, ktorá patrí medzi mariánske pútnické miesta na Slovensku. Obec Litmanová je vzdialená 11 km od Starej Ľubovne. Necelé 3 km od obce na hore Zvir sa od 5. augusta 1990 do 6. augusta 1995 zjavovala Panna Mária dvom dievčatám. Asi 100 m od senníka Svätá Panna požehnala prameň vody a sama odporučila túto vodu piť. Podľa výpovedí očitých svedkov i miestneho farára – otca Zavackého, údajne už došlo k celému radu zázračných uzdravení.

Obec Ostruňa

Obec Osturňa: je rázovitá zamagurská obec na severe Slovenska v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji. Obec sa nachádza v severozápadnej časti pohoria Spišská Magura v nadmorskej výške od 600 m n. m. do 900 m n. m.. Zaberá úzku dolinu, tiahnúcu sa východo-západným smerom, obkolesenú hradbou stredne vysokých hôr. V južnej časti katastra dosahuje hrebeň Magury okolo 1 200 m n. m.. Severné ohraničenie katastra obce tvorí štátna hranica s Poľskou republikou.

Zámok v Niedzici

Stredoveký hrad Niedzica sa nachádza na pravom brehu nádrže Czorsztyńskie v obci Niedzica-Zamek, na poľskom Spiši. Hrad sa volá aj Dunajec, (slovensky Nedeca) pretože je postavený na konci strmého ostrohu (556 m.n.m.) donedávna vyčnievajucého vysoko (až 75m) nad korytom rieky Dunajec.

Zámok v Czorsztynie

Zrúcaniny poľského hradu na Zámockom vrchu (589 m) nad ľavým brehom Dunajca pri priehrade Jezioro Czorsztyńskie. Pochádza z čias po tatárskom vpáde. Bol sídlom poľských starostov a mal funkciu pohraničnej pevnosti ako protiváha uhorskej Niedzice. Býval aj častým ohniskom bojov, odboja a rebélií.

Spišský hrad

Spišský hrad je zrúcanina hradu, ktorá zaber vrchol travertínovej kopy Spišský hradný vrch. Tvorí dominantu širokého okolia na hlavnom cestnom ťahu spájajúcom východoslovenské regióny Spiš a Šariš. Je nielen dôkaz vývoja architektúry od 12. do 18. storočia u nás, ale svojou rozlohou, ktorá prevyšuje 4 hektáre (presne 41 426 m²) je jeden z najväčších hradných komplexov na Slovensku.

Vysoké Tatry

Vysoké Tatry sú najvyššie pohorie na Slovensku a v Poľsku a sú zároveň jediným horstvom v týchto štátoch s alpským charakterom. Sú geomorfologickou časťou Východných Tatier západne od Kopského sedla, ktoré ich oddeľuje od Belianskych Tatier. Na juhu hraničia s Podtatranskou kotlinou. Majú rozlohu 341 km² (260 km² na Slovensku a 81 km² v Poľsku).

Belianska jaskyňa

Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Nachádza sa neďaleko obce Tatranská Kotlina, v najvýchodnejšej časti Belianskych Tatier, vo vysokohorskom krasovom teréne. Vchod do jaskyne leží na severnom svahu Kobylieho vrchu, vo výške 890 m n. m., čo je asi 130 m nad hladinou riečky Biela. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia uhľom písané mená a dátumy na jej stenách.